Médiá: Európske noviny a TV JOJ, Dátum: 24.3.2022
Pandémia, ale aj súčasný vojnový konflikt na Ukrajine ťahajú ceny energií nahor. Zdražovanie pociťuje každý, a to nielen domácnosti, ale aj výrobný sektor. O dramatickom zvyšovaní cien sme sa zhovárali s výkonným riaditeľom Klubu 500 Tiborom Gregorom.
Celý rozhovor s Tiborom Gregorom, výkonným riaditeľom Klubu 500, môžete pozerať TU a TU (od 33:34 min.), GRAFY nájdete pod textom.
Ešte pred vojnou na Ukrajine sme zaznamenali raketový rast cien pohonných hmôt, ale aj surovín. Začali rásť ceny elektriny aj zemného plynu. V tomto náraste však nie sme jediní na svete.
Je to celosvetový nárast cien. Ten rast cien sa dotýka najmä Európy. Boli sme svedkami jemného nárastu už od mája roku 2020. Ale ten dramatický nárast začal v septembri minulého roka. V čase, keď sa začalo oživovanie ekonomiky po pandémii, začal rásť dopyt. Začali rásť ceny surovín – ropy, plynu. Žiaľ, boli sme svedkami toho, že drvivá časť dramatického rastu, najmä teda pri elektrine, plyne, bola daná, z nášho pohľadu špekulatívnymi obchodmi na trhu. To znamená, že nebol taký ekonomický podklad na to, aby tieto ceny mohli takýmto spôsobom dramaticky rásť. Vidíme pri plyne 1 500 percent, ropa 300 percent, elektrina 300 percent a ďalšie.
Zrejme niekto chcel využiť ten moment, že po pandémii sa naštartovali ekonomiky a začalo sa viac vyrábať. Pravdepodobne chcel na tom niekto zarobiť, keď elektrina, plyn, nemuseli ísť tak rapídne hore.
Určite áno. Pri plyne, pri rope je to jednoznačné. Pri elektrine do toho vstupoval a ešte stále vstupuje fakt, že Nemecko sa rozhodlo odstaviť svoje jadrové elektrárne, takisto Belgicko, kde sa rozhodli odstaviť uhoľné elektrárne, a tým pádom bol nedostatok elektriny. Alebo značný pokles výroby elektriny v Európe. Európska únia si nezazmluvnila dostatok plynu, v tom čase ešte pred vojnovým konfliktom Ruska. Rusko síce plnilo svoje dodávky voči Európe, ale naviac nikto neobjednal. To znamená, že výroba nepokrývala potreby, ktoré Európa potrebovala.
To bol ešte nárast cien pred vojnou na Ukrajine, ktorá k tomu priniesla najnovšie sankcie voči Rusku. Tie ovplyvňujú aj tých, ktorí tie sankcie uvalili. Teda dotýka sa to aj nás. Aký je podiel Ruska na celosvetovej produkcii kľúčových komodít pre európsky aj svetový priemysel?
Rusko je jedným z hlavných svetových dodávateľov paládia čo je vzácny kov. Dodáva takmer 50 percent cieľovej celosvetovej produkcie. Je to prvok, ktorý je potrebný pri výrobe katalyzátorov. Bez paládia sa katalyzátor nevyrobí, je dôležitý pri výrobe senzorov, pri výrobe RAM pamäti. Ak nebude mať svet paládium, respektíve vypadne polovica celosvetovej produkcie paládia, nebudeme produkovať elektroniku, lebo nebude možné produkovať polovodiče, žiadne elektronické zariadenia resp. v tom objeme, ktorý svet potrebuje. Rusko spolu s Ukrajinou je významným producentom neónu, takisto dôležitého prvku pre výrobu polovodičov. O tom, že je významným dovozcom a producentom pšenice, tak isto Ukrajina ako obilnica Európy, o tom sa ešte budeme baviť. Je dôležité, aby sme pri sankciách pozerali na to, aby nepoškodili viac nás ako Ruskú federáciu, a to musíme povedať, žiaľ, že hlavne v prípade Európy, sme toho svedkom.
