Klub 500 zásadne nesúhlasí s tým, aby štát presunul ťarchu podpory športovania na podniky formou športových poukazov.
Vládny návrh o zavedení športových poukazov pre deti a mládež do 17 rokov z dielne SNS, o ktorom bude parlament rokovať na svojej júnovej schôdzi, zásadne mení model financovania športu a mládeže. Prenáša totiž záťaž financovania športovania mládeže zo štátu na firmy. A to v čase, keď štát vybral na daniach o celých 1,6 miliardy viac ako očakával.
Podpora športovania mládeže by mala patriť medzi spoločenské priority. V čase, keď rodičia bojujú so závislosťou detí od smartfónov, či nezdravých stravovacích návykov, je práve ich pravidelná pohybová aktivita veľmi dôležitá. Z fyzicky zdatnejších detí tiež profituje štát, napríklad formou znížených nákladov na zdravotnú starostlivosť.
Firmy nemajú suplovať štát
Po
vzore rekreačných poukazov sa vládna Slovenská národná strana teraz
snaží presadiť i športové poukazy. Firmy by zamestnancom preplácali 55 %
z hodnoty športových poukazov, čo by pri maximálnej výške poukazu 500
eur predstavovalo až 275 eur. „Veľká časť podnikov už dnes prispieva svojim zamestnancom na športové aktivity. Vedenie detí k športu by však malo zostať úlohou, ale i nákladom štátu. V čase rekordného výberu daní je na to rozhodne priestor,“
podotýka Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, podľa ktorého nie je
dôvod, aby firmy obligatórne financovali akékoľvek mimopracovné
aktivity osôb, ktoré nie sú ich zamestnancami.
Namiesto inovácií ďalšia záťaž pre firmy
Podľa údajov Štatistického úradu SR je na Slovensku 777 173 detí vo veku od 4 do 17 rokov. Za predpokladu, že rodičia zapíšu deti do športových klubov, náklady zamestnávateľov by sa mohli vyšplhať až na vyše 200 miliónov eur. Pre firmy to predstavuje ďalšie zvýšené náklady. V kombinácii s rekreačnými poukazmi, či jedným z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení v EÚ to ďalej znižuje ich konkurencieschopnosť v regióne. Taktiež im zostáva menej prostriedkov na nevyhnutné inovácie, čoho dôsledok sa negatívne prejaví o niečo neskôr. „Športové poukazy so sebou prinesú aj ďalšiu administratívnu záťaž. Posledné skúsenosti s rekreačnými poukazmi ukazujú, že to prináša podnikom veľa problémov,“ upozorňuje Tibor Gregor.
Dobrovoľné, alebo povinné?
Návrh putujúci do parlamentu ráta s dobrovoľnými príspevkami zamestnávateľov. Podobný scenár však bol uplatňovaný aj pri rekreačných poukazoch, pri ktorých predkladatelia návrhu opakovane zdôrazňovali dobrovoľnosť a až pozmeňovacím návrhom v parlamente (z prostredia vládnej koalície) sa stalo preplácanie rekreačných poukazov pre firmy povinné.
Vláda by mala znižovať celkovú záťaž firiem, nie naopak
V roku 2019 začínajú priemyselné podniky pociťovať nedostatok zákaziek. Zároveň dochádza k poklesu koncových cien pri produktoch, ktoré sú vyrábané na Slovensku. „V dôsledku toho budú podniky považovať za veľmi veľký úspech, ak budú naplnené obchodné a finančné plány, ktoré boli prijaté v podnikoch na rok 2019. Preto práve v tomto období by mala vláda vytvárať priestor na znižovanie celkovej záťaže, nakoľko daňovo-odvodové zaťaženie firiem (a rôzne poplatky a príspevky k tomu) je príliš veľké,“ dodáva Tibor Gregor. Diskusie politikov o tom, že to nie je pravda, je diskusiou ľudí, ktorí nemajú praktické skúsenosti s riadením firiem nielen na Slovensku, ale v rámci celej EÚ. Ide o dohady a teórie, ktoré nie sú pravdivé a sú mimo praktickú realitu. Vláda, ak chce zabezpečiť podmienky pre zotrvanie investícií a príchod ďalších, by, naopak, mala vytvárať priestor pre dlhodobé posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu a ďalších sektorov, ktoré sa podieľajú na napĺňaní štátneho rozpočtu.