Médium:Plus 7 dní, Dátum: 29.06.2022
Autor: Lenka Dale
Patrí k najbohatším ľuďom Slovenska, ale zakladá si na spokojnosti ľudí, čo pre neho robia. “Nemôže existovať bohatá krajina s chudobnými firmami a chudobnými zamestnancami,” hovorí priemyselník VLADIMÍR SOTÁK, spolumajiteľ Železiarní Podbrezová a predseda Klubu 500 v rozhovore s LENKOU DALE. Zas, nie je to žiadny Santa Claus. “Mal si strčiť hlavu medzi dvere a poprosiť niekoho, aby mu buchol do tej hlavy. Aby sa zobudil,” odkázal človeku, čo dal trestné oznámenie na klub kvôli podozreniu z financovania terorizmu cez nákup ruských surovín. Celý článok môžete čítať TU
„Ak si niekto objednal šetrenie NAKA, asi bol nahnevaný. Ale ak bol nahnevaný, mal si strčiť hlavu medzi dvere a poprosiť niekoho, aby mu buchol do tej hlavy. Aby sa zobudil.“
Vladimír Soták
Ako sa vášho podnikania dotkol vojnový konflikt? Firmy z Klubu 500 sú nejako obchodne naviazané na ruský trh?
Niektoré firmy tam výrobu alebo pobočky mali, robili tam. Ale v zásade väčšina firiem otočila svoj biznis mimo Ruska. My ako Železiarne Podbrezová z Ruska nenakupujeme žiadne materiály a tovary.
Neviem či ste zachytili, že Nemecko prvý raz zhabalo na základe sankcií majetok manželskému páru z Ruska, pretože aj po uvalení sankcií mali príjem z prenájmu nehnuteľností. Čo si o tom myslíte?
Toto ma nezaujíma. Neviem, koľkým Nemcom zobrali Rusi majetok. Toto sú politické veci a neviem ani, či je to správne alebo nie. Páčilo by sa vám, že len preto, že ste Slovenka a niekto by Slovensko sankcionoval, aby vám zobrali dom? Len preto, že ste odtiaľto?
Na Klub 500 sa v súvislosti s vojnovým konfliktom v Rusku obrátila policajná NAKA. Preverujú, či nekupujú firmy z klubu suroviny z Ruska, hlavne ropu a plyn. Podľa polície by mohlo ísť o podporu terorizmu.
No, preverujú… Niekto na nás dal totiž trestné oznámenie.
A už viete kto?
Keby som to vedel, tak sa mu poďakujem. Keby som to vedel, okamžite dám ja naňho trestné oznámenie, pretože ide o krivé obvinenie. A krivé obvinenie je trestný čin! Takže ak si ten, kto dal trestné oznámenie na Klub 500 myslí, že to ostane bez povšimnutia, tak sa sakramentsky mýli. On obvinil klub. To je krivé obvinenie klubu a to bolo zverejnené.
Tušíte, prečo bolo to oznámenie podané?
Niekto napľul na naše mená, a za čo? My nekupujeme ani ropu ani plyn. To nakupuje štát. Ak si niekto objednal šetrenie NAKA, asi bol nahnevaný. Ale ak bol nahnevaný, mal si strčiť hlavu medzi dvere a poprosiť niekoho, aby mu buchol do tej hlavy. Aby sa zobudil.
Myslíte, že raz prídete na to, kto to bol?
Určite. Ja verím, že tak ako všetko, aj tu sa ukáže o koho šlo. To neskončilo, to bude mať postup.
A vypracovali ste pre vyšetrovateľa správu, ktorú od vás pýtal, o činnosti Klubu 500? Čo ste tam uviedli? Dá sa k vašej odpovedi dostať?
Isteže, dá sa, ale vy sa nedostanete. Načo by vám to bolo? To zaujíma vyšetrovateľa. Bezpochyby sme ale nahnevaní, že nás niekto takto obvinil a nenecháme to tak. Nemôže niekto len tak prísť a napľuť na ľudí, ktorí tu dvadsať rokov bojujú za to, aby sa ľudia v tejto krajine mali lepšie. A ten niekto možno nerobí nič, možno sedí na balkóne, možno je nezamestnaný, možno je psychicky chorý, a my sme takto obvinení. Myslíte, že to necháme tak? Nie sme fackovací panáci!
Hovoríte – dvadsať rokov. Klub 500 oslavuje 20. výročie svojej existencie. To je asi veľký úspech.
Nech sa pozrie ten, čo dal to trestné oznámenie, koľko peňazí odvádzame do štátneho rozpočtu. Možno viete, možno nie, ľudia sú v tejto krajine rozdelení do dvoch skupín. V jednej skupine sú ľudia, ktorí robia v priemysle, službách, cestovnom ruchu, potravinárstve, stavebníctve, ktorí napĺňajú štátny rozpočet… Je ich asi jedna tretina obyvateľstva – 1 milión 900-tisíc. A oni musia vytvoriť hodnoty pre seba ale aj ďalšie dve tretiny obyvateľstva, ktorí sú napojení na výdavkovú časť štátneho rozpočtu – sú to deti, študenti, dôchodcovia, nezamestnaní, štátna a verejná správa… A toto si nikto neváži? Keď toto zastane a nebude mať kto platiť odvody, tak budú chýbať peniaze. A nebude ani na mzdy štátnych úradníkov, ani učiteľov, ani policajtov… Na armádu možno.
Prečo vlastne vznikol Klub 500?
Pred dvadsiatimi rokmi tu fungovala nejaká Asociácia zamestnávateľských zväzov, ktorá komunikovala s politikmi. Chceli sme, aby sa vytvorila iná, akčná štruktúra jej vedenia, čo sa nepodarilo, a aj politikom, samozrejme, vyhovovalo ísť podľa hesla “rozdeľuj a panuj”. Tak vznikol Klub 500, ktorý si dal do vienka, že bude komunikovať so všetkými politikmi. Zamerali sme sa na legislatívnu radu vlády, na prípravu zákonov, a hodnotili ich. Klub sledoval, aký budú mať vplyv na podnikateľské prostredie. Veľakrát si politici dali povedať, niekedy aj nie, občas sme skončili na Ústavnom súde, párkrát sme spor vyhrali, lebo sme mali pravdu, ale v zásade ten život šiel vždy tak, že politici si šli po jednej koľaji a my sme sa ich vedľa na úzkokoľajke snažili dobiehať a hovoriť im, čo by mohlo byť lepšie.
Za ten čas ste komunikovali s viacerými premiérmi – od Dzurindu cez Fica až po Matoviča a Hegera, keby ste to mali zhodnotiť – s kým sa ako robilo?
To by som nerád hodnotil. Ja si môžem myslieť svoje a môžem sa o tom baviť na Klube 500, ale verejne nie. Svojho času mi vtedajší premiér Dzurinda povedal: “Pán Soták, nemám vás rád. Problém je len ten, že hovoríte pravdu.” A ja som mu povedal: “Tiež vás nemám rád. Problém je len ten, že musím s vami komunikovať.” A takto to je.
„Všetci politici sa aj dnes zhodujú na tom, že keď budú chýbať peniaze, treba zvýšiť odvody. Komu chcete zobrať? Zamestnancom chcete zobrať peniaze? Robotníkom chcete zobrať peniaze, aby ste mohli dávať štátnym úradníkom, vrátane učiteľov?“
Vladimír Soták
Predsa len – našiel sa premiér, ktorého ste mali radšej kvôli prístupu?
Všetkých. Okamžite po voľbách som sa do každého zaľúbil.
Klub 500 združuje čisto slovenské firmy alebo tam máte aj firmy so zahraničným kapitálom? Tiež je otázka, koľko máte vlastne členov?
Máme tam aj firmy s čiastočne zahraničným kapitálom. Na začiatku sme si to tak povedali. Klub je klubom preto, že nemá veľa členov, nemali sme ambíciu mať veľký počet členov a stať sa asociáciou. V Klube 500 sú ľudia, ktorí mali záujem tam byť a dať svoje schopnosti a skúsenosti do zlepšovania podnikateľského prostredia so smerovaním ku zlepšeniu životnej úrovne občanov. Či niekto chce alebo nie, my sme zamestnávatelia a naši zamestnanci sú tí, čo napĺňajú spolu s nami štátny rozpočet.
Keď minister financií Igor Matovič prezentoval daňovú reformu, ukázal tabuľu a povedal: túto krajinu držia zamestnanci. Vychádzate spolu dobre?
Počúvame, že učitelia dostanú 3 percentá zvýšenia platu, oni chcú desať percent, chcú mať priemerný zárobok 1 600 eur. Lenže vo fabrikách ľudia majú priemer 1200 alebo 1300 eur. A všetci politici sa aj dnes zhodujú na tom, že keď budú chýbať peniaze, treba zvýšiť odvody. Komu chcete zobrať? Zamestnancom chcete zobrať peniaze? Robotníkom chcete zobrať peniaze, aby ste mohli dávať štátnym úradníkom, vrátane učiteľov? Ani jeden z učiteľov nepovedal, že myslíme aj na zamestnancov, aby ostalo aj im. Ja som Igorovi Matovičovi vďačný, že zverejnil tú tabuľku. Pozrite sa ako sú nastavené pravidlá. Úplne nefér.
Dávame k tomu pripomienky. Nemôže existovať bohatá krajina s chudobnými firmami a chudobnými zamestnancami. To je somarina.
Igor Matovič napálil svojou tabuľkou aj živnostníkov. Ale -mnoho podnikateľov si zamestancov pri enormne vysokých odvodoch pre štát jednoducho nemôže dovoliť a preferujú ľudí na živnosť.
Nemám nič proti živnostníkom. My ale musíme byť v tomto nekompromisní. Pozrime sa, koľko odvádza do štátneho rozpočtu živnostník a koľko zamestnanec. Živnostníkov je treba, sú tam, kde sú, ale koľkí z nich sa starajú, že keď pôjdu do dôchodku, z čoho a akú budú mať penziu? Koľkí sa o to starajú? Všetci živnostníci sa o to starajú? Ale keď idú penzie, chcú mať všetko – zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, všetko by chceli, a ešte lepšie než tí zamestnanci. Zamestnanec má v pokore sedieť a čakať v čakárni, pretože tam prídu iní? Alebo dokonca prídu tí, ktorí nikdy nerobili, a nakoniec majú vyššie penzie ako tí, čo robili, a to je spravodlivé? Tak vyzerá spravodlivo nastavená spoločnosť? No to nie!
Ako sa štát podľa vás vysporadúva s krízovými stavmi? Už sme tu mali krízu v roku 2009. Vy viete porovnať ako ktorá vláda reagovala…
To nebola hospodárska, ale finančná kríza, ktorá prichádzala a vedeli sme o tom. Mohol by som to porovnať, lebo to viem. Potrebujete senzáciu?
To určite nie, senzáciu nie, len porovnanie.
Ak ju nepotrebujete, nebudem to hodnotiť. Som absolútne oprávnený zhodnotiť situáciu po roku 2008 a 2009, lebo som to prežil. Ale mnohí z tých, ktorí dnes riadia politiku, a je aj jedno, či sú z opozície alebo koalície, o roku 2008 a 2009 nevedia nič. Vôbec nič. Keby mali riešiť problémy, ktoré boli v tom čase, nevedeli by to. Nevedeli. To, že ekonomika funguje tak ako funguje, za to by mali byť vďační tým, ktorí priemysel riadia. Taká je pravda.
Štáty riešia rôzne formy pomoci, aby obyvateľom pomohli aspoň čiastočne vykryť infláciu a zdražovanie energií. Vidíme, že pomoc ľuďom na Slovensku je veľmi rozpačitá. Je iný prístup štátu k priemyselnému odvetviu?
Ak slovenský priemysel prežil doteraz, bude žiť aj ďalej, pretože tie firmy, ktoré doteraz prežili, zvládli podmienky práce na európskych a svetových trhoch. To, či budú alebo nebudú ďalej fungovať, nezáleží od nich, ale od štátov, v ktorých tieto firmy sú. Štát totiž musí garantovať, aby bol dostatok elektrickej energie, aby bola ropa, aby bol plyn. Tieto suroviny nenakupujú firmy, ale štát. Ja verím, že to bude fungovať, a keď chcete vedieť ako, opýtajte sa politikov. Oni to vedia.
A vy to neviete?
Ja to nemôžem vedieť. Ja som manažér, ktorý riadi firmu, ktorá je svetová, lebo predávame po celom svete, ale ja to neviem. Ale verím, že budeme fungovať. Ono totiž nastane moment, keď aj tí, čo dnes vykrikujú “odstavme priemysel a bude nám dobre”, pochopia, že bez priemyslu dobre veru nebude.
Slovensko je hlavne priemyselná krajina, priemysel zamestnáva tretinu obyvateľov. Takže asi by si vás mali politici “obchádzať” a mali by ste mať informácie o budúcnosti?
Slovensko je veľmi priemyselná krajina a keď zastane priemysel, dobre nebude.
„Nemci prídu na to, že jadro budú musieť zachovať dlhšie. Z tých ventilátorov, čo sa im krútia po krajine, nebudú mať dosť elektriny.“
Vladimír Soták
Ako sa pozeráte na zdražovanie energií, plynu? Nemecko investuje miliardy do preventívnych riešení kvôli zdražovaniu, do hry sa vracia aj uhlie.
Myslíte si, že keď prejdú na uhlie, vyriešia si otázku plynu? Keď prejdú na uhlie, budú vyrábať elektrinu. To je v poriadku. No keď pečiete chleba, možno zvládnete prerobiť pec na elektrickú, ale bude to drahé. Spraviť to ale môžete. Lenže čo vo veľkých fabrikách na ohrev ocele, na ohrev rúr? Tam to jednoducho nejde. Nemci prídu na to, že jadro budú musieť zachovať dlhšie. Z tých ventilátorov, čo sa im krútia po krajine, nebudú mať dosť elektriny.
Veľa sa hovorí o prechode na elektrické autá. Myslíte, že budeme mať dosť energie, aby bola tretina áut na elektrinu?
No ja si to nemyslím. A kde ich budeme nabíjať a z čoho? Ja nemám a nikdy nebudem podporovať elektrické autá. Radšej budem jazdiť na starom.
Vzbudili ste mimoriadny rozruch, keď ste vyhlásili, že ak treba platiť za plyn v rubľoch, tak to treba akceptovať a že v prípade potreby plynu citujem:” Keby som mal kúpiť v čínskej mene, tak to kúpim.” Stále to tak vnímate?
Každý sa nad tým pozastavuje, že som povedal “plaťme v rubľoch”. Poviem vám ako som to myslel na príklade. Príde sem nejaký obchod s náhradnými dielmi a bude predávať niečo, čo si vy potrebujete na opravu životne dôležitej technológie. Lenže obchod nebude predávať za eurá, ale nejakú inú menu. Poviete im, že nemáte tú menu a oni vám povedia, kde vám peniaze vymenia. Lenže vy poviete: “Ja som zásadová Slovenka
a za inú menu to nekúpim.” Ale stále to chcete a obchod aj o týždeň bude predávať len za inú menu. Tak čo spravíte po desiatom raze? Pôjdete nie do obchodu, ale do zmenárne, lebo vám bude jedno koľko to stojí v akej mene, len to potrebujete mať.
Vy ste to mysleli principiálne, čisto obchodnícky pohľad?
Veď ja nenakupujem plyn, firmy nekupujú plyn. Vláda je tá, ktorá ho kupuje, a musí sa rozhodnúť či ho zaplatí alebo nie. Ale keď Rusi tvrdia, že do budúcnosti budú chcieť, aby štáty EÚ platili v rubľoch, tak je na nich ako sa rozhodnú. Nebudú platiť v rubľoch? Tak Rusi plyn odstavia. Budeme hrdí, ale nebudeme mať plyn. V čase, keď som hovoril o tých rubľoch som sa naozaj bál, že slovenská vláda nezaplatí tranžu za plyn a my ho nebudeme mať. Pozrite, teraz sú znížené dodávky, plynu tečie menej, Rusi vravia, že Siemens neopravil nejakú turbínu, Kanaďania niečo nedodali, plynu je menej. Ale čo sa stane, ak ho potečie ešte menej a nebudeme ho mať?
Nastane regulácia a postupné odstavovanie?
Myslím, že tých regulačných stupňov je osem. Obyvateľstvo je úplne na konci. Ale priemysel zastane skôr. Keď sme spomínali rok 2009, môžem vám za Podbrezovú ukázať ako sme vypínali v železiarňach jednu prevádzku, druhú prevádzku, a na konci sme museli zavrieť fabriku a ľudia museli byť dva týždne doma, lebo sa nevyrábalo.
A podporuje vláda priemysel dostatočne na to, aby prežil?
Vymenujte mi za posledných 20 rokov jednu jedinú vládu, ktorá podporovala priemysel. Jednu. Nie podľa programového vyhlásenia vlády, ale podľa skutočnej podpory. Rozmýšľa tu niekto tak, že vytvárajme podmienky, aby bolo čo najviac ľudí zamestnaných? Doporučil by som vám ísť kľudne aj do Bruselu, veď máme komisára, europarlament, máme tam neuveriteľný mozgový potenciál, opýtajte sa ich ako bude. V televízii vidím ako sa postaví sedem europoslancov a hovoria o jednej veci. Obdivujem ich múdrosť.
Dajme nabok sarkazmus, ľudia sa boja toho, čo príde.
Je lepšie keď sa ľudia boja, ako keby sa nebáli a robili si čo chceli.
A majú sa naozaj prečo báť? Vládni činitelia sa tvária že všetko majú pod kontrolou.
Tak keď to politikom nevyjde, nebude priemysel. Budeme sadiť krumple okolo prevádzok, okolo hál natiahneme šnúry na fazuľu, uhorky budeme ťahať do výšky troch metrov a narobíme skleníky ako narobili baníci v Handlovej. V nádržiach, kde máme vodu, budeme chovať rybičky. Jedni budú chovať pstruhy, iní niečo iné. Či budú také alebo onaké problémy, krajina prežije vždycky. Ľudia prežijú.
Z vášho pohľadu – čo by bolo treba spraviť, aby tieto scenáre nenastali?
Ja by som vám na to rád odpovedal, ale ja neviem. Akonáhle by som vám začal odpovedať, že čo ja si myslím, že by bolo potrebné urobiť, tak to už by som sa miešal do politiky, a za to zodpovedajú úplne iní ľudia. Oni získali vo voľbách dôveru, majú právo vládnuť a vyjadriť sa môžu až po Brusel. Veď Brusel nemôže chcieť, aby krajiny zastali.
Aké máte vzťahy s odbormi?
Veľmi dobré.
„Mnohí politici, aj keď sú sociálni, nemajú ani dunstu čo to je sociálny program.“
Vladimír Soták
To znie zaujímavo, keďže odbory sú pre zamestnancov a nie zamestnávateľov.
Stačí mať dobrý sociálny program – a všetci členovia Klubu 500 ho majú. Preto nikto z nás nemá problém s odborármi. V žiadnej našej fabrike, a tých fabrík máme hodne, neboli štrajky. V žiadnej našej fabrike nenastala situácia, že ľudia nedostali platy. V žiadnej. A tých fabrík je naozaj veľa, možno dvakrát, trikrát toľko ako si vy myslíte. Ale všade, kde je sociálny program, kde sa vedenie a majitelia starajú o ľudí, dávajú im maximálne zárobky ako dokážu, tak s odbormi nemajú problémy.
Odborový zväz KOVO, ktorý zastupuje 170 000 zamestnancov zvažuje generálny štrajk pokiaľ vláda nezlepší sociálne postavenie zamestnancov.
My sme hneď na začiatku upravili našim zamestnancom platy podľa toho ako naskočila inflácia. Odborom sme to len oznámili. A nemáme žiadny problém. Vôbec sa nehanbíme za to, že my sme tým motorom, čo sa stará o ľudí. My sme tí, ktorí tvoria sociálny program. My sme tí, ktorí platia veci naviac oproti tomu, čo hovorí kolektívna zmluva. Mnohí politici, aj keď sú sociálni, nemajú ani dunstu čo to je sociálny program.
Hovorí sa, že nielen Slovnaft bude mať problémy, hlási ich už aj fabrika na výrobu hliníka Slovalco. Nenastane taký efekt krachu priemyselných firiem?
Ja si nemyslím, že nebude dobre. Čo je inflácia 12 percent? Zabudli sme na minulosť, na úroky v bankách 23 a 24 percent? My sme museli prežiť obdobie, keď bol úrok v banke 23 percent a banky nás zdierali, nikto sa nás nič nepýtal. Každý je tu pripravený zodrať fabriku z peňazí – banky, poisťovne, aj štát. Každý, keď potrebuje peniaze, sa obráti, že kde je fabrika? Poďme ju zodrať. V dnešnej dobe sa nemáme čoho báť. Kedysi sme si požičali 800 miliónov na fabriku a vrátili banke jednu miliardu 900 miliónov. Zastal sa nás niekto? Nie. Vychádzali sme z toho, že nám
pánboh dal slobodnú vôľu a silu konať. Museli sme sa z toho sami vylízať. Tej banke tú úžeru do smrti nezabudnem.