Podnikatelia nesúhlasia so schváleným návrhom novely Zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Klub 500 považuje schválenie novely Zákona o kolektívnom vyjednávaní za porušenie Memoranda o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na Slovenskú spoločnosť, ktoré Vláda podpísala so zamestnávateľmi. Účelom tejto deklarácie je záväzok Vlády neprijímať v čase krízy zákony, ktoré by zvyšovali náklady podnikov.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v predkladacej správe k Novele tvrdí, že tento návrh vychádza z medzinárodnoprávnych dokumentov, ktorými je SR viazaná. Predkladacia správa výslovne uvádza, že Novela vychádza zo základných zásad zakotvených v Európskej sociálnej charte – revidovanej, Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania.
„Sme sklamaní z toho, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v predkladacej správe zavádza. Dokazuje to aj stanovisko, ktoré si Klub 500 nechal vypracovať v renomovanej medzinárodnej právnej kancelárii a ktoré potvrdzuje, že uvedené medzinárodné dohovory neriešia otázku rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Jediným medzinárodným dokumentom, ktorý rieši extenziu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, je Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách. Odporúčania MOP nemajú v zmysle Ústavy MOP pre členské krajiny záväzný charakter, SR preto nie je Odporúčaním MOP č. 91 viazaná. Je teda zrejmé, že ministerstvo vytvára podmienky nad rámec povinností, ktoré Slovenskej republike vyplývajú a ktoré jej v čase hospodárskej krízy škodia,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Ing. Tibor Gregor.
„Predmetná novela sa odvoláva na odporučenie Medzinárodnej organizácie práce ktoré bolo prijaté v roku 1951 v úplne iných ekonomických podmienkach, v povojnovom období. Netušíme, či ministerstvo práce považuje za zrovnateľné podmienky v roku 1951 a 2009. Aj cieľ ktorý si ministerstvo stanovilo „…vytvoriť rovnaké podmienky pre zamestnancov a zamestnávateľov v odvetví…“ je v podmienkach nielen Slovenska absurdný – veď ako je možné vytvárať rovnaké podmienky pre zamestnancov bez akéhokoľvek hodnotenia štruktúry odvetvia, výkonnosti, pridanej hodnoty firiem. Týmto cieľom ministerstvo priamo popiera princípy trhovej ekonomiky a stanovuje podmienky príznačné pre plánované hospodárstvo. Štát má vytvárať právny rámec daný Zákonníkom práce a nemá vstupovať do bipartitných vzťahov,“ dodal T. Gregor
„Samotná extenzia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa podľa odvetvia nezohľadňuje špecifiká v odvetví, narúša ochranu slobody zmluvnej vôle, ktorú možno označiť za derivát ochrany vlastníckeho práva, narušuje právnu zásadu ktorá je súčasťou európskej právnej kultúry a podľa ktorej sa zmluvou môžu upravovať iba vzťahy medzi zúčastneným zmluvnými stranami. Extenzia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ide nad rámec zmluvnej voľnosti, nakoľko sa navrhuje rozširovať bez toho, aby sa mal dotknutý subjekt možnosť vyjadriť, možnosť brániť, prípadne s ňou súhlasiť,“ uzavrel Gregor.