Znižovanie uhlíkovej stopy a zmierňovanie klimatických zmien patrí dnes medzi kľúčové témy naprieč všetkými krajinami, Slovensko nevynímajúc. Pokiaľ ide o objem emisií skleníkových plynov na obyvateľa, štatistiky ukazujú, že Slovensko si vedie dobre. Produkujeme menej skleníkových plynov ako napríklad Česko či Rakúsko a sme na tom lepšie aj v porovnaní s priemerom emisií v krajinách … Pokračovať
Podľa posledných dostupných údajov z Eurostatu vynakladalo Slovensko ešte pred vypuknutím pandémie na preventívnu zdravotnú starostlivosť len 0,8 % z celkového balíka určeného na výdavky pre oblasť zdravotníctva. To je len 28 % z toho, čo v priemere dávajú do tejto oblasti krajiny EÚ. V oblasti investícií do zdravotnej prevencie bola naša krajina najslabšia aj … Pokračovať
Objem štátnej pomoci, ktorý vyčlenila slovenská vláda na boj s dôsledkami koronakrízy, výrazne zaostáva za západnými krajinami. Kým napríklad Nemecko alokovalo približne 14 370 eur na občana, Taliansko viac ako 7000 eur a susedné Rakúsko viac ako 4200 eur, na Slovensku predstavuje výška štátnej pomoci na jedného obyvateľa len 916 eur! Dokonca aj v porovnaní … Pokračovať
Index ľudského šťastia na Slovensku je pod priemerom krajín EÚ. Slováci boli podľa posledného rebríčka až na sedemnástom mieste spomedzi krajín Európskej únie. Index ľudského šťastia hodnotí pozitívne a negatívne pocity ľudí a berie do úvahy faktory ako HDP na obyvateľa, sociálnu podporu, slobodu rozhodovania či počet rokov zdravého života. Rok 2020 sa zrejme nezapíše … Pokračovať
Slovensko podľa Globálneho indexu konkurencieschopnosti talentov 2020 stagnuje v schopnosti prilákať a udržať si talenty. Za posledných 6 rokov pokleslo z 27. na 39. priečku spomedzi 132 hodnotených krajín sveta. V obzvlášť nelichotivej situácii sa nachádza hlavné mesto Bratislava, ktoré sa spomedzi 155 hodnotených miest v rámci 132 krajín umiestnilo až na 95. mieste, s … Pokračovať
V investíciách do zdravotníctva Slovensko výrazne zaostáva za väčšinou západných štátov, ale aj za priemerom OECD. Kým najrozvinutejšie krajiny sveta investujú do prístrojového vybavenia či majetku nemocníc 5,6 % v rámci svojich výdavkov, na Slovensku je to len 4,3 %. Podpisuje sa to tak na prístrojovom vybavení, ako aj na počte lôžok. Kým napríklad Nemecko … Pokračovať
Každý piaty slovenský vysokoškolák odchádza študovať do zahraničia a tento podiel z roka na rok rastie. Kým v roku 2015 si vybralo vysokú školu v zahraničí 14,5% našich študentov, v roku 2018 (posledný dostupný údaj) ich už bolo 19,2%. Slovensko je tak v rámci OECD krajinou s druhým najvyšším podielom vysokoškolákov študujúcich v cudzine. Žiaľ, … Pokračovať
Priemerná mzda na Slovensku rástla v posledných rokoch rýchlejšie ako produktivita práce. Pre konkurencieschopnosť nášho priemyslu to nie je dobrá správa, o to viac, ak vezmeme do úvahy, že priemyselná produkcia na Slovensku za 9 mesiacov tohto roka klesla medziročne o 12,7 %, pričom priemerná mzda za rovnaké obdobie mala stúpajúcu tendenciu. V krízových rokoch … Pokračovať
Priemysel a priemyselná výroba sa u nás podieľajú na hrubej pridanej hodnote až viac ako 20 %-tami, je to piate najvyššie číslo v rámci krajín EÚ. Podľa Eurostatu bol vlani podiel priemyslu vyšší len v Írsku, Česku, Slovinsku a Poľsku. V čase hospodárskej krízy, ktorú so sebou priniesla pandémia COVID-19, by preto mala vláda podľa … Pokračovať
Slovensko v digitálnej konkurencieschopnosti výrazne zaostáva za krajinami V4 či priemerom európskej 27-čky, o Číne už ani nehovoriac. A paradoxne priepastne zaostávame za krajinami Rumunsko, Bulharsko či Srbsko. Digitálna konkurencieschopnosť hovorí o tom, ako je podnikateľské prostredie pripravené na rozvoj digitálnej ekonomiky a ako štát napomáha podnikom rozvíjať ich digitálne kapacity. Posilňovať konkurencieschopnosť aj v … Pokračovať