Klub 500 zásadne nesúhlasí s navrhovaným rozšírením odvodovej povinnosti aj na všetky odvetvia neživotného poistenia, ako aj navrhované rozšírenie subjektov, ktorým je tento odvod určený.
Klub 500 má za to, že účelom odvodu ako takého nie je zlepšovať stav verejných financií prenášaním odvodových povinností na podnikateľské subjekty, ale čiastočne prispievať na materiálno-technické vybavenie z vecne príslušného, resp. súvisiaceho poistenia. Z pohľadu Klubu 500 je aj súčasný právny stav, v ktorom štát prenáša financovanie svojich zákonných kompetencií na podnikateľské subjekty formou špeciálnych a osobitných odvodov za neudržateľný! Klub 500 nevidí žiadny dôvod k tomu, aby sa napríklad z poistenia zodpovednosti (alebo iných poistení) prispievalo 8% !!! na hasičov a zložky ministerstva vnútra!
Návrh zavádza do právneho poriadku nepredvídateľnosť a právnu nestabilitu. Poistné zmluvy sa uzatvárajú spravidla na niekoľko rokov, rovnako sa na niekoľko rokov dopredu vytvára aj obchodná a ekonomická stratégia jednotlivých poisťovní. Klub 500 má za to, že zavedenie takéhoto odvodu bude mať priamy vplyv na hospodárske výsledky jednotlivých poisťovní. Zavedenie takéhoto odvodu vytvára tlak na menšie a malé poisťovne, ktorých poisťovaný poistný kmeň nemusí byť dostatočne veľký na to, aby bolo ich fungovanie v niektorých sektoroch životného poistenia po zavedení odvodu rentabilné.
Návrh je diskriminačný vo vzťahu ku konkrétnym subjektom a produktom finančného trhu. Domnievame sa, že vo svojej podstate ide o zavedenie novej dane, ktorá je však zavádzaná nesystematicky a v rozpore s daňovým systémom. Zároveň – oproti štandardnému zdaňovaniu – do takto odvádzaného odvodu nie je možné zahrnúť náklady súvisiace s vykonávaním poisťovacej činnosti.
Uvedený návrh bude mať z pohľadu Klubu 500 negatívny dopad na podnikateľské prostredie vo forme zvýšenia sadzieb poistného. Vzhľadom k tomu, že základným účelom výkonu podnikania je dosiahnutie zisku, je zrejmé, že zavedenie takéhoto odvodu bude prenesené do zvýšeného poistného pre poistené osoby.
Zvýšenie poistného bude premietnuté do zníženej motivácie subjektov uzatvárať poistné zmluvy, čo v konečnom dôsledku môže viesť k väčšej finančnej nestabilite niekoľko tisíc podnikateľských subjektov pôsobiacich na Slovensku (a zároveň aj tisícov spotrebiteľov). Negatívne dôsledky takéhoto trendu môžu byť síce viditeľné až v priebehu rokov, ale tieto dôsledky sú o to väčšie. V prípade väčšej škodovej udalosti pri nepoistení vzniká rozsah výpadku príjmov a materiálna škoda, kde stredne väčšia škoda nepokrytá poistením môže viesť až k úpadku, prípadne konkurzu spoločnosti.
Bude sa opätovne vytvárať tlak na trend od roku 2009, v rámci ktorého sa jednotlivé spoločnosti snažia uzatvárať poistenie za nižšiu cenu, a to pri nižšom rozsahu poistného krytia (s vedomím, že niektoré výrazné poistné riziká v rámci ich činnosti ostávajú nepoistené). V konečnom dôsledku sa bude posilňovať tlak na znižovanie rozsahu poistného krytia. Pri nadnárodných spoločnostiach sa tým nepriamo vytvára tlak na poisťovanie v rámci medzinárodných poistných programov (so širším rozsahom poistného krytia), čím dochádza k odlivu finančných prostriedkov z poistného trhu Slovenskej republiky.
Návrh zavádza morálny hazard do správania subjektov a výraznú nespravodlivosť vo vzťahu k poisteným subjektom ako spoločensky zodpovedným subjektom, ktoré budú prostredníctvom zvýšeného poistného dotovať všeobecne prospešné služby využívané aj spoločensky nezodpovednými (nepoistenými) subjekty. Návrh teda trestá aktívne subjekty, snažiace sa svojím konaním eliminovať riziká spojené so škodovými udalosťami resp. svoje majetkové škody, na úkor neaktívnych subjektov.
Odčerpanie prostriedkov z finančného sektoru poistenia vytvára tlak na to, aby poisťovne svoje produkty nastavovali s nižším rozsahom poistného krytia, keďže prostriedky určené aj na likvidáciu poistných udalostí budú v systéme poistenia jednoducho chýbať.
Citeľné odčerpanie finančných prostriedkov z prostredia poistného trhu tiež bude vytvárať tlak na hľadanie vnútorných rezerv, predpokladáme snahu zatvárať niektoré pobočky poisťovní a s tým súvisiaci nárast nezamestnanosti a zmenšenej dostupnosti poskytovaných služieb či už zo strany podnikateľských subjektov, ale aj spotrebiteľov.
Predpokladáme tiež tlak na automatizáciu (elektronizáciu) poistných služieb, ktorá však neumožňuje odkomunikovať s klientmi rozsah poistenia osobne, čím sa znižuje kvalita poskytovanej služby.
Návrh nijako nemotivuje poisťované spoločnosti k tomu, aby sa poisťovali (práve naopak, zvyšuje poistné), a teda očakávame nižší rozsah poisťovania zo strany podnikateľských subjektov v podmienkach Slovenskej republiky.