Médium: Hospodárske noviny, Dátum: 19.04.2022
Autor: Denisa Funtíková
Vláda hľadá peniaze na pomoc rodinám s deťmi. Jeden z návrhov je zvýšenie daní pre podniky ako je naša jediná rafinéria.
Nebolo to tak dávno, čo vláda prišla s nápadom dodatočného zdaňovania. Konkrétne išlo o návrh Igora Matoviča a Richarda Sulíka zdaniť nadmerný zisk Slovenských elektrární z atómových zdrojov.
Takzvanou jadrovou daňou chceli ministri vykryť rekordné ceny energií, ktoré trápia domácnosti i podniky. Zaťaženie by sa však dotklo len jedného subjektu a Slovenské elektrárne ostro argumentovali, že by im to akurát spôsobilo bankrot, preto vláda tento daňový nápad nakoniec opustila.
Dnes však prichádza s novým. Minister práce Milan Krajniak sa tento týždeň vyjadril, že koalícia zvažuje zvýšenie daní pre monopoly.Celý článok môžete čítať TU
Peniaze chce využiť na pomoc rodinám s deťmi. Zatiaľ to však nevyzerá na koaličnú zhodu a ani ohlas podnikateľského prostredia nie je tejto myšlienke naklonený.
Politická rovina
Vláda sa síce v programovom vyhlásení zaviazala nezvyšovať celkové daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku, ale predsa sa medzi rezortmi hovorí o zdanení monopolov.
„Neznamená to, že nezdaníme viac nejaký monopol alebo nejaký Slovnaft a výmenou za to neznížime napríklad daňové zaťaženie rodín s deťmi,“ povedal v utorok po rokovaní vlády Krajniak.
Argumentuje, že nejde o zvýšenie celkového daňového a odvodového zaťaženia. „Nezdá sa mi fér, že opakujeme iba mantru o tom, že sa nesmú zvyšovať žiadne dane,“ povedal podpredseda strany Sme rodina. Dane by sa podľa neho mali znižovať ľuďom a namiesto toho zvyšovať monopolom a oligopolom.
Keď sa HN pýtali na podrobnosti, odkázal nás minister na rezort financií, ktorý vraj zvažuje viacero alternatív. Ani tu však neboli zhovorčivejší.
Ide vraj len o jeden z návrhov, na ktorom musí byť najskôr dohoda na politickej úrovni, preto je zatiaľ z pohľadu Matovičovho rezortu predčasné hovoriť o akýchkoľvek podrobnostiach.
Čo sa týka politickej úrovne, zdá sa, že zvyšok partnerov by zhodu našiel, ale návrh len ťažko prejde cez SaS.
„Zvyšovanie daní je pre nás červená čiara. Aby som bol presnejší, vedeli by sme si predstaviť zvýšenie jednej, ale len vtedy, ak nejaká iná rovnako klesne,“ povedal pre HN Marián Viskupič.
Pre nich v SaS je možné daňový systém iba vylepšiť v zmysle škodlivosti, ale nie z neho získať peniaze navyše. „Nemyslím si, že správny liek na túto krízu je zvyšovanie daní. Vnímame však, že inflácia viac ako 10 percent tu nebola 20 rokov a sú preto potrebné nejaké kompenzácie,“ dodal Viskupič.
Podľa jeho slov sú však v strane pripravení hľadať skôr jednorazové riešenia, ktoré nezaťažia ľudí a firmy trvalo.
Súhlasia vraj napríklad s Krajniakovým návrhom 133-miliónovej inflačnej pomoci. Peniaze na to však treba podľa Viskupiča nájsť v štátnom rozpočte.
„Prípadne aj z hľadiska inflácie všetci platíme viac na DPH, vieme ju efektívnejšie vyberať a klesá daňová medzera. To sú tie financie, ktoré sa môžu vrátiť ľuďom,“ dodal poslanec.
Slovnaft: Je to zlý signál
Na daňové zaťaženie reagovali aj samotné podniky, konkrétne Slovnaft, ktorý spomínal aj Krajniak ako jeden z monopolov, ktoré by zmena mala zasiahnuť.
„Sme veľmi radi, že nás predstaviteľ vlády vníma ako úspešnú firmu. Avšak pokiaľ by mala na Slovensku sociálna politika voči obyvateľom stáť na súkromnom sektore, ktorý budeme trestať za to, že tu zamestnáva ľudí, platí dane, investuje a správa sa ako zodpovedný občan, tak je to veľmi zlý signál pre celú spoločnosť,“ vyjadril sa hovorca spoločnosti Anton Molnár.
Podľa Slovnaftu ide o negatívny krok pre všetky domáce a zahraničné firmy, ich plány, budúce investície, zamestnanosť a regióny, kde je dobre platenej práce málo.
„Spoločnosť Slovnaft mala v roku 2020 rekordnú stratu 82 miliónov eur, napriek tomu neprepúšťala a drží svoj vysoký štandard v odmeňovaní zamestnancov. Posledných pár týždňov sa situácia zlepšila, pretože výrazne vzrástol dopyt po palivách, avšak to neznamená, že naša spoločnosť nejakým spôsobom nadmerne zarába,“ vysvetľuje Molnár.
Podnik vláde navrhuje, že pokiaľ by chcela ľuďom pomôcť, môže znížiť dane, ktoré patria v regióne medzi najvyššie.
Klub 500 zásadne nesúhlasí
Taktiež Republiková únia zamestnávateľov tvrdí, že zavádzanie nových osobitných či odvetvových daní a odvodov nie je efektívnou cestou k hľadaniu finančných rezerv.
Môže to obmedziť investičnú aktivitu v budúcnosti. „Pokiaľ ide o príjmy štátu, v prvom rade je potrebné zrealizovať audit verejných výdavkov, na ktorý zamestnávatelia upozorňujú dlhé roky. Som presvedčený, že práve tam je možné nájsť dostatočné zdroje na sociálne programy,“ hovorí tajomník Martin Hošták.
Zároveň sa pýta, prečo štát živí stovky rozpočtových a príspevkových organizácií, o ktorých činnosti či dokonca samotnej existencii bežný občan ani netuší? „Je tiež potrebné reformovať súčasný drahý a neefektívny systém zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia,“ doplnil Hošták.
No a k nesúhlasu s akýmkoľvek zavádzaním dodatočných a selektívnych daní pre podnikateľské subjekty sa pripája aj Klub 500 „Zásadne nesúhlasíme s akýmkoľvek zavádzaním dodatočných a selektívnych daní pre podnikateľské subjekty. Je pre nás neprijateľné, aby štát v čase, keď má k dispozícii miliardy nevyčerpaných prostriedkov z fondov EÚ, keď má k dispozícii ďalšie miliardy z Plánu obnovy a odolnosti, a navyše v čase, keď Európsku úniu čaká najhoršia kríza vyplývajúca z vojenského konfliktu na Ukrajine a zavádzaných sankcií, pripravoval a zavádzal ďalšie dane a zvyšoval daňovo odvodové zaťaženie,“ vyjadril sa výkonný riaditeľ Tibor Gregor.
Rovnako ako Viskupič, upozorňuje, že daňové a odvodové príjmy Slovenska sú vyššie ako plánované. Zároveň Gregor pripomína, že v čase koronakrízy vyčlenil štát pre podnikateľské subjekty pomoc, ktorá sa radí medzi najnižšie v Únii a firmy na udržanie sa vyčerpali všetky svoje rezervy.