Médium: Trend, Dátum: 31.3.2022
Ťažké fabriky by na technologické zmeny potrebovali roky času a stámilióny eur
Drahé energie sú pre firmy vážny problém, nehovoriac o ich prípadnom nedostatku. Najväčšiu výzvu predstavujú pre firmy v ťažkom priemysle, ako sú napríklad hlinikárne Slovalco, výrobca ferozliatin OFZ či chemický závod Duslo. Pociťujú ho však aj menšie podniky v odvetviach náročných na spotrebu elektrickej energie, ako sú pekárne či mraziarne. „Takéto podniky majú rôznu stratégiu a možnosti nákupu energií. Niektoré uzavreli dlhodobé kontrakty a rast cien elektriny na nich dopadá len pozvoľne. Iné veľkú časť kupujú na spotovom trhu a majú existenčné problémy,“ vysvetľuje Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS). Rast cien energií podporuje aj hrozba odpojenia od ruských zdrojov. Európska komisia v reakcii na jeho vojenskú agresiu proti Ukrajine navrhla, aby sa členské krajiny EÚ odstrihli od dodávok ruskej ropy a plynu už od roku 2027.
Pád fabrík a pracovných miest
Problém podľa bývalého rektora Slovenskej technickej univerzity (STU) Vladimíra Báleša, člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v Bruseli, nastane, keď Rusko nečakane odstaví dodávky týchto komodít do EÚ ešte skôr. „Bolo by to veľmi dramatické. Európa sa pripravuje na dodávky plynu z iných zdrojov, napríklad dovozom skvapalneného zemného plynu LNG, lenže v Európe nemáme vybudované terminály a celkovú infraštruktúru vrátane dopravných tepien. Táto alternatíva by preto bola relatívne drahá. Plyn by určite rapídnejšie zdražel viac ako doteraz,“ uviedol pre televíziu TA3.
Podobne reagoval aj generálny riaditeľ šalianskeho Dusla Peter Bláha. „Ak by malo dôjsť k odpojeniu dodávok, Slovensko nemá šancu rýchlo zareagovať. Muselo by sa počítať s tým, že musí dôjsť k zásadnému obmedzeniu spotreby a veľmi pravdepodobne by boli vyhlasované regulačné stupne,“ priblížil P. Bláha s tým, že Duslo by v takom prípade bolo donútené výrobu odstaviť.
Európska únia posledných dvadsať rokov diverzifikovala svoje zdroje len málo. Ruský plyn a ropa majú špecifické zloženie, na ktoré sú uspôsobené mnohé závody aj domácnosti. Zmena dodávateľa by teda znamenala aj zmenu technológií. „Je nepochopiteľné, že členské krajiny EÚ tak ľahko hovoria o najtvrdších sankciách pre Rusko, ktoré vedú k odstaveniu dodávok plynu a ropy bez toho, aby diskutovali o možných dôsledkoch,“ uviedol Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500.
Rovnako kriticky vníma situáciu aj Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), ktorý tvrdí, že pri sankciách voči Rusku treba myslieť na to, že na Slovensku žije päť a pol milióna ľudí, ktorí potrebujú živobytie. „Zastavenie dovozu ruského plynu je založené na nerealistických predpokladoch a pre priemysel by mohlo byť likvidačné. V konečnom dôsledku by to znamenalo katastrofálne zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva nielen Slovenska, ale celej EÚ,“ dodal pre TREND.
Zmena by bola dlhá a nákladná
Závislosť Slovenska od ruských energetických surovín je vysoká. V prípade zemného plynu dosahuje mieru 85 až 87 percent, v prípade ropy až sto percent. „Len v priemysle je zamestnaných 600-tisíc ľudí, ktorí musia dostávať výplatu. Po okamžitom odstavení ruskej ropy a plynu by došlo k reťazovej reakcii a odstavovaniu jednej fabriky za druhou,“ konštatuje generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. Len na výrobu podbrezovských železiarní je napojených zhruba 640 subdodávateľov.
Do diskusie sa už otvorene zapojili aj priemyselné a obchodné zväzy. Tie tvrdia, že politici by s nimi mali o tejto téme komunikovať a nevydávať nepremyslené vyhlásenia o okamžitom odpojení od ruských energií. Zároveň upozorňujú, že vojna prináša viacero rizík. „V čase vojenského konfliktu existuje vysoké riziko poškodenia prepravných trás, a preto sa môže preprava ruského plynu a ropy cez Ukrajinu kedykoľvek zastaviť,“ hovorí Jozef Badida, analytik portálu Energie pre vás.
Môže nastať aj situácia, že kým sa bude EÚ pripravovať na odpojenie dodávok, Rusko ich samo bez varovania odstaví. Vláda by musela na túto situáciu promptne reagovať. „Aj krátke priškrtenie dodávok plynu v tomto období by znamenalo rapídne zvýšenie cien energií a na to nadväzujúcich komodít. Ropa typu Ural z Ruska, ktorá tečie do Slovnaftu, obsahuje značné množstvo síry. Celá technológia je prispôsobená tomu, aby spracovávala uvedený typ ropy,“ dodáva V. Báleš. Aj keby rafinéria získala ropu z iných krajín, musela by komplexne prerobiť technológiu spracovania, čo by trvalo mesiace, ak nie roky a náklady by sa vyšplhali do desiatok miliónov eur. Rýchle zastavenie dodávok by mohlo znamenať nezvratné poškodenie technológií.
„Výhodou je, že sme neopustili jadro ako zdroj energie – ukazuje sa, že niektoré krajiny prehodnotia svoje rozhodnutie upustiť od jadrovej energie. Surovinová a energetická bezpečnosť Únie a jej členských krajín musí byť prioritou – v opačnom prípade hrozí kolaps priemyslu v mnohých členských štátoch, Slovensko by nebolo výnimkou,“ dodáva M. Hošták. Zloženie plynu, ktoré by sme mohli dostávať z iných zdrojov, by mohlo robiť technické problémy aj ďalším sektorom. „Plyn sa predovšetkým využíva v závode Duslo Šaľa, ktorý je hlavným výrobcom hnojív. Bez plynu by táto fabrika bola úplne odstavená, sú úplne závisí od ruského plynu. Aj keby dostali hoci jeho menší podiel, fabrika skončí,“ spresnil V. Báleš.
V alternatívach chýba istota
Rovnako podľa názoru Richarda Kvašňovského, výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu, nie je momentálne možné účinne nahradiť dodávky ruského plynu. „Ich zastavením by EÚ poškodila viac seba samu než Rusko. Zásobovanie by jednoznačne bolo krátené, a to s rôznymi regionálnymi následkami,“ dodal pre TREND.
Rapídne odstavenie dovozu by zapríčinilo nedostatok plynu v Európe, výrazné obmedzenie spotreby a doposiaľ nevídané cenové úrovne. Náhradný plyn by k nám mohol fyzicky prúdiť z LNG terminálov z krajín s prístupom k moru, lenže aj tie samotné budú musieť čeliť nedostatku plynu. V súčasnosti neexistuje žiadny garančný mechanizmus solidárneho krátenia spotreby, ktorý by zaručil, že plyn nespotrebujú dané krajiny a doputuje až na Slovensko. Zástupcovia priemyslu sa zhodujú, že politici by mali zvažovať svoje vyhlásenia a postoje. Nejednotnosť badať nielen na národnej úrovni, ale aj na pôde Rady Európy. „Nie všetci hovoria rovnakým jazykom. Sú takí, ktorí chcú okamžité riešenia, iní zase nie. Najmä veľké krajiny sú veľmi opatrné vo vyjadreniach a veľmi zvažujú dôsledky súčasných sankcií na ich vlastné ekonomiky,“ uzatvára Peter Mihók, šéf Obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Zdržanlivé v otázke rýchleho obmedzovania dodávok energií z Ruska je Nemecko, ale aj Taliansko, Bulharsko a Česko.
87 percent spotreby zemného plynu na Slovensku závisí od dovozu z Ruska „Zastavenie dovozu ruského plynu je založené na nerealistických predpokladoch a pre priemysel by mohlo byť likvidačné.“
Martin Hošták Republiková únia zamestnávateľov
Neexistuje žiadny garančný mechanizmus, ktorý by zaručil, že kvapalný plyn z prímorských terminálov doputuje až na Slovensko
