Médium: Pravda, Dátum: 16.3.2022
Bratislava Devastačné následky pre slovenský priemysel a dlhodobé zhoršenie životnej úrovne ľudí na Slovensku. Priemyselníci združení v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore (SOPK) a Klube 500 varujú pred neuváženým zastavením dodávok plynu a ropy z Ruska.
Po okamžitom odstavení dodávok ruskej ropy a zemného plynu by došlo podľa nich k reťazovej reakcii a odstavovaniu jednej fabriky za druhou. To by znamenalo ohrozenie pracovných miest v slovenskom priemysle, kde je zamestnaných 600–tisíc ľudí. Zároveň vyzývajú vedenie štátu, aby s nimi všetky záležitosti týkajúce sa ekonomiky konzultovalo. O zbavenie sa závislosti od ruských energií sa zasadzuje aj Slovensko. Vrcholní politickí predstavitelia dokonca patria k tým politikom, ktorí zastávajú najráznejšie stanoviská. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) na summite lídrov Európskej únie vo Versailles vyhlásil, že Slovensko by sa mohlo úplne odstrihnúť od ruských energonosičov. Prezidentka Zuzana Čaputová má podobný postoj. Podľa nej všetky štáty Európskej únie vrátane Slovenska potrebujú čo najskôr znížiť svoju energetickú závislosť od ruského plynu a ropy. Putinov režim totiž využíva európske peniaze za dodávky energetických surovín na financovanie svojej vojnovej mašinérie.
Odstavovanie jednej fabriky za druhou
SOPK a Klub 500 vedené Petrom Mihókom a Vladimírom Sotákom kritizujú najmä aktuálne vyhlásenia o možnom zastavení dodávok ruskej ropy a ruského plynu. Okamžité zastavenie dovozu ruského plynu a ropy je podľa nich založené na nerealistických predpokladoch a prepočtoch. „Treba mať chladnú hlavu, aby sme vo finálne cez sankcie nesankcionovali samých seba,“ povedal predseda SOPK Peter Mihók.
Ako ďalej uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor, Slovensko je krajinou najviac závislou od dodávok ruskej ropy, v prípade ruského plynu je na 4. mieste. Z toho dôvodu je podľa priemyselníkov absolútne nereálne v súčasnosti hovoriť o zastavení dodávok. Takéto rozhodnutie by malo podľa nich ničivé dôsledky a spôsobí hospodársky kolaps. Predstavitelia priemyslu žiadajú vládu, by neprijímala v tejto veci žiadne návrhy bez toho, aby bola krajina najskôr pripravená na realizovateľné alternatívy.
Šéf železiarní Podbrezová a predseda klubu 500 Vladimír Soták ilustroval, čo sa stane, ak ruský plyn na Slovensko nebude ďalej tiecť. „Buď tu bude plyn, alebo nebude, buď pôjde ekonomika, alebo nepôjde,“ zhodnotil stručne. Ak by sa dodávky plynu zastavili, celá fabrika v Podbrezovej zastane, pretože im vyhasnú pece. „Budeme musieť odstaviť technológie a prestaneme vyrábať,“ pokračoval Soták. Potom im podľa neho neostane nič iné, len poprosiť zamestnancov, aby dokončili prácu, urobili za sebou poriadok, išli sa osprchovať a odišli domov. „Naspäť by sme ich zavolali až vtedy, keď budeme mať znovu plyn,“ dodáva Soták. Železiarne Podbrezová sú pritom dôležitý horehronský zamestnávateľ, ktorý dáva prácu pre zhruba tritisíc ľudí. Líder fabriky tiež upozornil na to, že takých „Podbrezových“ je na Slovensku niekoľko desiatok. „Kto sa prihlási k zodpovednosti, keď vypnú dodávky plynu a bude sa prepúšťať?“ pýta sa Soták, ktorý sa aj prostredníctvom svojho podnikateľského združenia Klub 500 snaží apelovať na predstaviteľov vlády, aby s nimi viac komunikovali v otázkach ekonomiky.
Proti okamžitému zastaveniu dodávok ropy a plynu z Ruska je aj šéf Dusla Šaľa Petr Bláha. Fabrika, ktorá patrí koncernu Agrofert rodiny českého expremiéra Andreja Babiša, odoberá najviac plynu na Slovensku, čo je zhruba 10 až 11 percent celkovej spotreby. Ten je pre chemickú fabriku kľúčový pri výrobe hnojív pre poľnohospodárov či roztoku močoviny Adblue. ktorá slúži motoristom na znižovanie emisií naftových vozidiel. Kvapalina je potrebná tiež napríklad do sanitiek, do policajných, vojenských činákladných áut. Využívajú ju tiež vozidlá mestskej hromadnej dopravy.
Keď vlani na jeseň ceny plynu dramaticky vzrástli, šalianska fabrika zredukovala výrobu na technické minimum. Vtedy dokonca hrozilo, že Slovensko nebude mať dostatok Adblue. Petr Bláha pre denník Pravda tvrdí, že ceny plynu sú aj v súčasnosti také vysoké, že sa im výroba ekonomicky neoplatí. „Postupne začíname znižovať spracovanie tak, aby sme sa veľmi skoro priblížili k hranici technického minima,“ vysvetľuje s tým, že budú ďalej čakať, ako celá situácia na energetickom trhu dopadne. „Pokiaľ dôjde k odstávke plynu, tak nastáva vyššia moc a nebudeme tak schopní dodávať, lebo spotreba plynu je taká vysoká, že sa nedá hovoriť o alternatívnych dodávkach,“ dodáva.
Slovensko podľa neho nemôže byť jediná krajina v EÚ, ktorá žiada odpojenie od energetických zdrojov z Ruska. Podľa neho by sme mali nasledovať kroky krajín ako Francúzsko či Nemecko, ktoré tvrdia, že nie je nutné sa odstrihnúť od ruských dodávok. Nemecko chce do konca tohto roka ukončiť dovoz uhlia a ropy z Ruska, s plynom však naďalej počítajú. Nemecko, ktoré spolu s Ruskom vybudovali niekoľkomiliardový projekt plynovodu Nord Stream 2 na dne Baltského mora, naďalej odmieta okamžité prerušenie dodávok ruského plynu.
Okamžite sa odstrihnúť nevieme
Ministerstvo hospodárstva v reakcii uviedlo, že nie je možné sa zo dňa na deň odstrihnúť od ruských energetických dodávok. „Treba si uvedomiť, že Európa by sa vedela odpojiť od ruských dodávok energií v priebehu jedného roka za predpokladu, že by sa znížila spotreba plynu o 15 percent a naplno využili všetky kapacity na skvapalnený plyn,“ odpísalo tlačové oddelenie ministerstva hospodárstva. Podľa rezortu Slovensko všetky kroky a prípadné rozhodnutia v oblasti energetiky koordinuje s členskými krajinami EÚ.
Znižovanie závislosti od dodávok plynu či ropy z Ruska je správny krok a má plnú podporu slovenskej vlády, uviedla v reakcii na slovenských priemyselníkov hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková. Ako ďalej dodáva, Rusko používa tieto suroviny ako „energetickú zbraň“ pri presadzovaní svojich geopolitických záujmov, pričom tieto záujmy nie sú totožné so záujmami EÚ. Rezort hospodárstva má podľa nej v spolupráci s patričnými sektormi vypracovať presný návrh, ktorý bude následne predstavený vláde. „Cieľom je v maximálnej miere chrániť domácnosti i priemysel a zároveň vytvoriť stav, keď žiadny dodávateľ surovín a energií do EÚ, a špeciálne to platí pre imperialistické Rusko, nebude mať takú moc, aby podkopával suverenitu a demokratické hodnoty EÚ,“ povedala.
