Médium: Hospodárske noviny, Dátum: 19.01.2022
Autor: Veronika Galvánková
PANDEMIA
Malé firmy pocítia výpadok už pri dvoch nakazených. Vo veľkých podnikoch predstavuje riziko množstvo zamestnancov.
Desiatky až stovky tisíc ľudí zostanú kvôli omikronu dočasne mimo pracovného života. Také sú odhady dosahu nákazlivejšieho variantu covidu. Podľa analytikov v našich podmienkach začne výrazne naberať na sile v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Firmy upozorňujú, že masívne rozšírenie omikronu môže v rôznych odvetviach ekonomiky spôsobiť obrovský výpadok zamestnancov.
Bez šoférov
Nová mutácia ochorenia COVID-19 už nárazovo ochromila viaceré zahraničné ekonomiky. Veľká Británia hlási výpadky zamestnancov v oblasti hromadnej dopravy a ruší železničné spoje, Spojené štáty americké dokonca už aj výpadky školstva a základných služieb.
Na Slovensku by podľa prognóz ministerstva zdravotníctva len počas prvých mesiacov po rozšírení omikronu malo v nemocni SNÍMKA: ciach skončiť približne až 25-tisíc hospitalizovaných pacientov.
Väčšina firiem aktuálnu situáciu nepodceňuje a má už od začiatku pandémie vytvorené takzvané krízové pandemické tímy, prípadne pandemický manuál, ktorým sa riadia. Slovenskí zamestnávatelia začali s prípravou interných krízových scenárov.
„V podnikoch sa testuje, dodržiava sa delenie zamestnancov v rámci pracovných zmien, zamestnanci sú naďalej motivovaní k očkovaniu a dodržiavajú sa prísne hygienické opatrenia,“ vysvetľuje tajomník RÚZ Martin Hošták.
Problémom je podľa neho nízka miera očkovanosti v mnohých regiónoch, predovšetkým v podnikoch na východe Slovenska. „Väčšina zamestnávateľov sa pritom zároveň dlhodobo borí aj s akútnym nedostatkom zamestnancov, čo v kombinácii s možným masívnym nárastom pozitivity v pracovných kolektívoch môže pre zamestnávateľov znamenať úplné prerušenie výroby či uzatvorenie celého podniku,“ upozorňuje.
Aký konkrétny vplyv môže mať výpadok zamestnancov v závodoch? Niektoré podniky v oblasti chémie či energetiky využívajú zložité technológie, kde sa manipuluje aj s nebezpečnými látkami. „Výpadok týchto kľúčových zamestnancov by mohol ohroziť výrobu, ako aj bezpečnosť okolia. Prijatie adekvátnych opatrení podľa vzoru aj iných európskych krajín, ako napríklad skrátenie karantény, je preto určite nevyhnutné,“ vysvetľuje Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Apeluje aj na lepšiu komunikáciu so zamestnávateľmi, pretože vládne opatrenia majú enormné dosahy na firmy.
„Vďaka pravidelnej výmene informácií by sa firmy dokázali včas pripraviť na to, čo ich čaká, pričom vzájomnou spolupráNa cou by sa dalo predísť niektorým nesystémovým rozhodnutiam,“ uzatvára Filová.
Martin Hošták upozorňuje, že ohrozenie nedostatkom pracovnej sily existuje vo všetkých podnikoch. Zatiaľ čo mikro- a malí zamestnávatelia môžu pocítiť výpadok už pri jednom či dvoch nakazených zamestnancoch, vo veľkých podnikoch zase predstavuje riziko práve veľké množstvo zamestnancov. Keďže väčšina zamestnávateľov funguje v maximálnej možnej miere aj formou práce z domu, z hľadiska šírenia omikronu sú preto rizikovejšie práve veľké podniky, v ktorých musia byť zamestnanci aj fyzicky prítomní.
Dvojdňová karanténa?
Hlavnou požiadavkou biznisu smerom k vláde je skrátenie karantény v prípade zachytenia pozitívneho zamestnanca.
K podobnému kroku pristúpili už aj zahraničné krajiny. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb odporučilo skrátiť karanténu z desať na päť dní v prípade bezpríznakového ochorenia. Toto nové odporúčanie vyplýva z vedeckého poznania, že nakazený novým variantom je infekčný na začiatku ochorenia. Teda jeden až dva dni pred tým, než sa prejavia symptómy, a dva až tri dni po.
Čo sa týka samotného skrátenia dĺžky karantény u nás, RÚZ si myslí, že by ju mali stanoviť v prvom rade odborníci. A to tak, aby bola jednak zachovaná schopnosť podnikov vyrábať, no zároveň aj minimalizované zdravotné riziko. Zamestnanci nechýbajú len priemyslu a veľkým prevádzkam. Aj maloobchod, služby a gastro sa v poslednom období stretávajú s čoraz väčším výpadkom zamestnancov z dôvodu karantény. Príchodom omikronu sa tento problém stal ešte vážnejším a môže dočasne ohroziť schopnosť mať prevádzky otvorené.
„Podľa vzoru zahraničia a na základe vyjadrení odborníkov preto žiadame o skrátenie karantény zo súčasných 10 dní na päť dní,“ hovorí Daniel Krakovský, predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov.
Ešte väčšie skrátenie karantény spomenula v relácii V politike na TA3 aj predsedníčka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková. Dodala, že ona osobne navrhuje jej skrátenie na dva či tri dni.
So skrátením povinnej karantény podľa vzoru európskych krajín na päť dní súhlasí aj výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
„Dôvodom je jednak miernejší priebeh choroby, ako aj obava z nedostatku pracovníkov na kľúčových pozíciách v priemysle a v službách,“ vraví Gregor. Ekonomika každej krajiny utrpela podľa neho značné ekonomické straty, pričom ďalšie prehlbovanie týchto strát, a to najmä v prípadoch, ktoré nemajú úplné medicínske opodstatnenie, môže mať katastrofálne dôsledky.
„Je potrebné si uvedomiť, že tieto straty a všetky výdavky, ktoré krajiny na boj s koronakrízou vynakladali, musí niekto zaplatiť. A zaplatí ich len súkromný sektor vo svojich daniach a odvodoch,“ dodáva.
Preto štát musí vytvárať podmienky, aby súkromný sektor fungoval, aby najmä v čase, keď vo väčšine prípadov má dostatok zákaziek, ich mohol plniť.
Nezaočkovaný východ
Podniky poukazujú aj na samotnú mieru očkovanosti v jednotlivých firmách. Samozrejme, máme príklady podnikov, v ktorých miera očkovanosti v podniku dosahuje až 60 – 70 percent. Ide hlavne o elektropriemysel či oceliarsky priemysel. Podľa Hoštáka sa však stále nájdu aj také, kde to nie je ani polovica.
Ide najmä o východ Slovenska a menšie regióny v okolí Micha 25 loviec, Brezna, Žiliny, Lučenca, v ktorých sa celková miera plne vakcinovaných obyvateľov priemerne pohybuje zhruba okolo 20 až 30 percent.
„Mnohí naši členovia zároveň upozorňujú aj na to, že vakcinovaní zamestnanci sa do očkovania treťou dávkou nehrnú,“ vraví tajomník RÚZ. Zmena podmienok a skrátenie platností „O“ a „P“ v rámci režimu OTP teda taktiež s očkovanosťou v podnikoch urobí svoje.
Napríklad, jeden z členov RÚZ upozornil, že z pôvodných 63,4 percenta zamestnancov má teraz po novom v režime OP už len 38,2 percenta. To znamená, že týždenne musí teraz otestovať zhruba o 530 ľudí viac, pričom toto číslo môže ešte rásť.
Zamestnávatelia v tejto súvislosti od vlády požadujú, aby predstavila ucelený a efektívny plán, ako výrazne zvýšiť mieru očkovanosti obyvateľstva. Zároveň zdôrazňujú, že pravidelné testovanie by si po čase mali hradiť neočkovaní zamestnanci na vlastné náklady. „Zamestnanci majú od začiatku k dispozícii riešenie, ktoré im štát bezplatne poskytuje, a tým je očkovanie. Ak sa dobrovoľne rozhodnú ho nevyužiť, nevidíme dôvod, prečo ho majú hradiť ostatní kolegovia zo svojich daní a odvodov,“ uzatvára prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Bezplatné testovanie
Iný názor na zabezpečovanie testovania má výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Čo sa týka testovania a prenášania nákladov na testovanie či liečbu na neočkovaných, zásadne s tým nesúhlasí.
„Tým, že očkovanie nie je povinné a neočkovaní zamestnanci neporušili žiadnu svoju povinnosť, je neprípustné, aby ich štát akýmkoľvek spôsobom diskriminoval. A to najmä v čase, keď s nástupom omikronu sa tento prenáša rovnako medzi neočkovanými aj očkovanými,“ myslí si Gregor.
Štát by podľa neho mal mať k dispozícii bezplatné testovanie PCR aj antigénovými testami pre tých, ktorí majú o testovanie záujem. Bez ohľadu na to, či sú očkovaní alebo nie.
Nútiť firmy a podniky, aby testovali svojich zamestnancov na koronavírus a brali na seba toto bremeno, nie je podľa Gregora ničím iným ako zbavovaním sa zodpovednosti. Klub 500 v novembri upozornil, že ide o výkon zdravotnej starostlivosti, ktorý je a má ostať v rukách štátu.
Podľa Klubu 500 vláda opäť rozhodla o tom, čo majú podniky robiť, bez toho, aby s nimi o tom vopred komunikovala. Klub 500 vtedy vyzýval vládu, aby opätovne zaviedla systém štátnych mobilných odberových miest, kde by mali obyvatelia dostupné bezplatné testovanie.
Za príklad dali susedné Rakúsko, kde je testovanie hradené štátom a dostupné všetkým obyvateľom na štátnych testovacích miestach, prípadne v lekárňach, a to tak v prípade antigénových, ako aj PCR testov.
Podniky do boja s koronavírusom podľa Gregora investovali už desiatky tisíc eur. Spolupodieľali sa na testovaní v druhej vlne pandémie, zabezpečovali ochranné prostriedky dezinfekcie, distribuovali rôzne vitamínové balíčky a ďalšie veci na pracoviskách, ktoré majú zabrániť šíreniu nákazy. „Súčasne čelia extrémne náročnej situácii, pod ktorú sa podpísala hospodárska kríza v dôsledku pandémie, vysoké ceny vstupov a historicky najvyššie ceny energií. Žiadať od nich, aby zabezpečovali pravidelné testovanie zamestnancov niekoľkokrát do týždňa, nie je podľa Klubu500 férový prístup zo strany vlády,“ hovorí.
Zároveň nie je jasný ani len model kompenzácie nákladov pre firmy a podniky. Iniciatíva slovenských maloobchodníkov zasa žiada v rámci podpory zamestnávateľov o návrat pandemických PN, a to v takej forme, aby ich uhrádzal štát. Alternatívou by mohlo byť, aby tieto mohli byť kryté prostredníctvom opatrenia 3A z Prvej pomoci plus.
Naši členovia upozorňujú na to, že vakcinovaní zamestnanci sa do očkovania treťou dávkou nehrnú. Martin Hošták, tajomník RÚZ
25 -Tisíc – taký odhadovaný počet hospitalizovaných pacientov 2-3 dni – takú dlhú karanténu navrhla poslankyňa Bittó Cigánikova percent 60 – taký je odhad očkovanosti zamestnancov v oceliarskom priemysle