Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) a Klub 500 odmietajú odborármi navrhované a politikmi kvitovaný návrh na skokové zvýšenie minimálnej mzdy na 635 eur.
V časoch spomaľovania výkonnosti eurozóny a nejasnej budúcnosti otvorenej slovenskej ekonomiky považujú ďalší štátom diktovaný rast nákladov podnikov za zbytočný hazard.
Minimálna mzda rastie rekordným tempom. A s ňou náklady zamestnávateľov
Prezentovaný návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 635 eur by predstavoval skokový, viac ako pätinový (22 %) nárast oproti aktuálnej hodnote. Minimálna mzda pritom rastie rýchlo – navrhovaných 635 eur je dvojnásobkom jej hodnoty z roku 2011.
„Odborárskemu návrhu chýbajú akékoľvek racionálne zdôvodnenia podložené analýzami vývoja slovenskej a svetovej ekonomiky. Nebránime sa rastu minimálnej mzdy, ale tá by mala byť prostriedkom na zlepšenie kvality života nízkopríjmových skupín, nielen ďalším nástrojom na vyťahovanie peňazí z priemyselných podnikov, ktorým tak nezostáva na nevyhnutné investície do inovácií,“ upozorňuje predseda Klubu 500 Vladimír Soták.
Podľa podpredsedu SOPK Júliusa Kostolného posledný vývoj vo svetovej ekonomike, ale najmä u nášho najväčšieho obchodného partnera, v Nemecku, má za následok, že slovenskí výrobcovia za prvé dva štvrťroky 2019 stratili 5 až 7 % objednávok oproti rovnakému obdobiu minulého roka. „Pokračuje tendencia diktátu kupujúceho a tlak na realizačné ceny, čo zneisťuje našich výrobcov, znižuje ich výnosy, a tým limituje ich konkurencieschopnosť a potrebný rozvoj. Nepodložený nárast minimálnej mzdy by bol ďalším krokom k zhoršeniu udržateľnosti hospodárskeho rastu slovenskej ekonomiky. Rovnako škodlivá je aj nepredvídateľnosť takýchto požiadaviek. Väčšina slovenského exportného priemyslu pracuje na báze 2 – 3 ročných kontraktov. Je veľmi ťažké meniť podmienky dohôd počas ich platnosti. Považujeme za nevyhnutné zaviesť pevné pravidlá na medziročné úpravy minimálnej mzdy. Napr. naši nemeckí partneri už na začiatku tohoto roka vedeli, že v roku 2020 stúpne minimálna mzda v Nemecku o 1,7 %,“ pripomenul podpredseda SOPK Július Kostolný.
Klub 500 už dávnejšie poukazuje na skutočnosť, že minimálna mzda už dávno nie je nástrojom na zlepšovanie situácie nízkopríjmových zamestnancov, ale je prostriedkom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu, Sociálnej a zdravotných poisťovní, obcí, miest a vyšších územných celkov.
Dokazuje to skutočnosť, že kým výška minimálnej mzdy stúpla od roku 2011 o 64 % (z 317 eur na 520 eur), nezdaniteľné minimum narástlo v rovnakom čase len o 7,9 %. Inými slovami, nízkopríjmovým skupinám sa čistý príjem zvýšil rádovo menej, ako z rastu minimálnej mzdy profitoval štát cez dane a odvody.
Minimálna mzda ako veličina je prepojená na ďalších 42 zákonov a vyhlášok, ktoré priamo zvyšujú náklady podnikov. Minimálnu mzdu pritom podľa medializovaných informácií zarába viac ako 100-tisíc zamestnancov, z ktorých drvivá väčšina sú verejní a štátni zamestnanci. Inými slovami, na vyššie odvody štátnych zamestnancov sa zložia opäť priemyselné podniky a všetci občania Slovenska.
Podniky pod extrémnym tlakom. Strácajú konkurencieschopnosť
Už len samotné zdanenie práce na Slovensku je vyššie ako európsky priemer celkovej daňovej sadzby. Z každého eura zarobeného slovenskou firmou odchádza bezmála polovica (49,7 centa) štátu. Podľa prieskumu Svetovej banky a PwC sme na tom horšie ako susedné Česko (46,2 %), dokonca výrazne horšie ako Poľsko (40,7 %) či Maďarsko (40,2 %). A to sa vo výpočte neráta s ďalšími nákladmi, ktoré musia slovenskí zamestnávatelia znášať, ako sú napríklad rekreačné poukazy. V globalizovanej ekonomike preto hrozí, že budeme už čoskoro ťahať za kratší koniec a nebudeme schopní konkurovať nielen krajinám tretieho sveta, ale ani Slovensku podobným, susedným krajinám. Najmä vo výrobnej sfére je porovnanie so susednými štátmi kľúčové.
Ekonomika spomaľuje. Musíme sa pripraviť na horšie časy
Návrh na skokové navýšenie minimálnej mzdy pritom prichádza v čase, keď všetky ekonomické indikátory hovoria o spomalení svetovej ekonomiky i ekonomiky eurozóny. Hovoria o tom predikcie Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky, OECD, ale i samotného Ministerstva financií SR. Rast slovenského HDP by sa mal spomaliť zo 4 % v roku 2019 až na 2,5 % v roku 2022 (zdroj: MF SR).
Rast eurozóny pritom momentálne ťahajú služby, nie priemyselná produkcia. Kým priemysel je podľa PMI indexu pol percentuálneho bodu pod priemerom, v kombinácii so službami dosahuje nadpriemerné hodnoty.
