Zamestnávatelia vítajú postoj politikov, podľa ktorých by ľudia s minimálnou mzdou nemuseli platiť daň z príjmu.
Klub 500 víta návrh na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a tým zníženie daňovej povinnosti u ľudí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu. Klub 500 ale trvá na tom, aby sa nezdaniteľná časť základu dane zvýšila až na úroveň minimálnej mzdy. Zamestnanci by z toho mali oveľa väčší finančný prospech a minimálna mzda by prestala byť nástrojom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu. Podľa Klubu 500 je však na čase pozrieť sa aj systém financovania samospráv, ktoré sú primárne financované práve z daní fyzických osôb.
Nezdaniteľná čiastka na úrovni minimálnej mzdy
Klub 500 už viackrát poukazoval na to, že zvyšovanie minimálnej mzdy za súčasných podmienok vôbec nerieši situáciu nízkopríjmových skupín. Vo vyspelých západných ekonomikách sú pritom ľudia s minimálnymi príjmami oslobodení od daní.
Na Slovensku je systém nastavený tak, že z rastu minimálnej mzdy výrazne profituje štát. Z celkového navýšenia osobných nákladov zamestnanca a zamestnávateľa si totiž štát zoberie 48% a zamestnancovi zostane 52%. „Ak by bola výška minimálnej mzdy totožná s výškou nezdaniteľnej časti základu dane, bolo by to systémovejšie a spravodlivejšie riešenie. A to ako voči zamestnancom, ktorí by výraznejšie pocítili rast čistých príjmov, tak aj voči zamestnávateľom,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Klubu 500, Tibor Gregor.
Samosprávy na nižšie dane doplatiť nemusia
Klub 500 si uvedomuje, že príjmy z daní majú vplyv aj na rozpočet miest a obcí Slovenska, ktoré sú primárne z týchto prostriedkov financované. Za posledných 13 rokov posunula vláda cez daň z príjmov fyzických osôb obciam približne 30 miliárd eur. Náklady obcí boli približne 28 miliárd. Viac než 2 miliardy eur obciam teda zostávajú ako rezerva. Okrem toho samosprávy vyberajú tiež daň z nehnuteľností, ktorá je ďalším významným príjmom miest a obcí. „V súčasnom systéme financovania miest a obcí Slovenska vidíme rezervy a touto cestou chceme otvoriť diskusiu ohľadom nastavenia spravodlivého a udržateľného systému,“ dodáva výkonný riaditeľ Klubu 500, Tibor Gregor.
Podľa Klubu 500 je nevyhnutné dôslednejšie doriešiť systém odvodu daní v reálnom mieste bydliska tak, aby sa obmedzila disproporcia medzi platením daní a miestom prevažného využívania verejných statkov (cesty, infraštruktúra) zo strany občanov. Iba tak bude systém financovania samospráv spravodlivý a dlhodobo udržateľný.
Žiadne dane, ale ani odvody
Tým sa však diskusia o zmene systému výberu a prerozdelenia daní a odvodov u nízkopríjmových skupín nekončí. Klub 500 zároveň upozorňuje, že v súvislosti s úpravou fungovania minimálnej mzdy a nakladania s daňami treba zmeniť aj mechanizmus odvodov. Prikláňa sa k riešeniu, podľa ktorého by boli zamestnanci poberajúci minimálnu mzdu oslobodení od zdravotných odvodov. Najväčší zamestnávatelia už dlhodobo poukazujú na neustále sa zhoršujúci trend zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia firiem a zamestnancov na Slovensku: „Slovensko má dlhodobo jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení Európskej únii. Trend v rámci Únie je pritom klesajúci. Dôsledkom vysokého daňovo – odvodového zaťaženia sú následné rozhodnutia najväčších zahraničných investorov o znižovaní počtu zamestnancov, prípadne o umiestnení svojich podnikov v krajinách, kde je pre nich podnikanie výhodnejšie,“ uzatvára výkonný riaditeľ Klubu 500, Tibor Gregor.
Paradoxne, väčšinu zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu tvoria práve zamestnanci verejnej správy vrátane zamestnancov samospráv. Niektorí starostovia a primátori majú napriek tomu v časoch rekordných príjmov samospráv odvahu kritizovať opatrenia, ktoré prinesú zvýšenie čistých príjmov svojich vlastných zamestnancov.