Parlament bude hlasovať o zákone, ktorý má regulovať ceny potravín v obchodných reťazcoch a zavádza inštitút takzvanej „primeranej obchodnej prirážky“. Podľa Klubu 500 je takáto regulácia neprijateľná. Navyše môže mať za následok zdražovanie potravín.
„Primeranou obchodnou prirážkou“ definuje navrhujúca skupina poslancov za Most-Híd prirážku, ktorá nepresiahne dvojnásobok marže, ktorú obchodník uplatňuje na rovnaký, z hľadiska využitia porovnateľný alebo vzájomne zastupiteľný tovar od iného dodávateľa, ponúkaný v rovnakom čase.
Obchodný reťazec teda napríklad predáva jogurt pod svojou privátnou značkou za nižšiu cenu, ktorú využívajú najmä ľudia s nižším príjmom. Predávajúci na ňom má minimálnu maržu, na ktorej takmer nezarába. Tiež ponúka jogurt, na ktorý si uplatňuje vyššiu maržu, a teda je na ňom viac ziskový. Na to, aby dokázal udržať výšku marže drahšieho produktu, zvýši cenu lacnejšieho jogurtu tak, aby spĺňal novú podmienku maximálne dvojnásobku marže lacnejšieho produktu. V konečnom dôsledku to teda môže znamenať, že cenová úroveň sa vplyvom novely zvýši, a to aj pri základných potravinách a najlacnejších produktoch. Rovnako tiež vzniká riziko, že reťazce jednoducho prestanú predávať drahšie, (väčšinou kvalitnejšie) výrobky. Oba scenáre môžu negatívne ovplyvniť i slovenských výrobcov. „Toto ustanovenie môže spôsobiť ďalší rast cien, ale tiež zúžiť ponuku produktov. Toto zasiahne predovšetkým nízkopríjmové skupiny, ktoré sú na rast cien najcitlivejšie. V neposlednom rade sa môže zavedenie „primeranej obchodnej prirážky“ poškodiť i domácich producentov, a to na oboch stranách cenového spektra,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor a dodáva: „Po schválení špeciálneho odvodu (2,5 percenta z obratu) pre obchodné reťazce je to podľa Klubu 500 ďalšie nesystémové opatrenie.“
Regulácia cien v maloobchode by sa podľa Klubu 500 mala riešiť podporou a rozvojom konkurenčného prostredia, a nie škodlivým rozširovaním regulácie. Cenová regulácia predstavuje veľmi vážny zásah do podnikateľského prostredia, ktorý môže negatívne ovplyvniť potravinársky segment, prijatý zákon obmedzuje slobodu podnikania: „Takéto generálne stanovenie maximálnej hranice pre obchodnú prirážku je neodôvodnené a neprípustné. Prijatá právna úprava zlyháva v naplnení požiadavky nevyhnutnosti a primeranosť. Štát má v rukách už dnes dostatok nástrojov na reguláciu maloobchodu,“ vysvetľuje Tibor Gregor.
Klub 500 tieto zmeny považuje za neprijateľné a systémovejšie by bolo, ak by sa „primeraná obchodná prirážka“ vzťahovala len na základné potraviny. Teda na mlieko, maslo, ryby, mäso a chlieb – potraviny zaradené v Prílohe č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.