Klub 500 by prijal kroky vlády Slovenskej republiky na zlepšenie podnikateľského prostredia
Klub 500 hodnotí každý rok z pohľadu pozitívnych a negatívnych dopadov na podnikateľské prostredie, čo urobila vláda a čo schválil parlament v rámci legislatívy, ktorá sa dotýka zamestnávateľov. Z pohľadu ekonomiky bol rok 2007 úspešný, keďže Slovensko ako krajina zaznamenala najvyššie tempo rastu spomedzi krajín EÚ. „Aby Slovensko nestratilo atraktívnosť pre investorov a udržalo si naďalej ekonomický rast, bude nevyhnutné prijať systémové opatrenia na neustále zlepšovanie podnikateľského prostredia,“ uviedol predseda Klubu 500 Vladimír Soták.“ Príkladom môže byť Bulharsko, ktoré sa môže tešiť 10% rovnej dani a od budúceho roku aj zásadnej reforme odvodov, ktoré patria na Slovensku medzi najvyššie v EÚ a sú brzdou pre vytváranie nových pracovných miest.
„Žiaľ musíme konštatovať, že sme nezaznamenali prijaté systémové opatrenie, ktoré by malo zásadný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku. Klub 500 však pozitívne hodnotí stotožnenie sa vlády s prijatím spoločnej meny Euro. Pozitívom je pre nás aj fakt, že vláda prehodnotila niektoré legislatívne návrhy na základe pripomienok podnikateľskej obce, “ uviedol Vladimír Soták.
Nie vždy však legislatívne zmeny znamenajú prínos pre ekonomiku. Nakoľko absentujú dopadové štúdie a analýzy, musia sa zákony často novelizovať. Častým javom je ich nejednoznačnosť, rôzny výklad obsahu a komplikovanosť formulácií. Preto z hľadiska prijatej, prerokovávanej a navrhovanej legislatívy Klub 500 negatívne hodnotí v rámci zákona o kolektívnom vyjednávaní rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na zamestnávateľov, ktorí ju nepodpísali a nesúhlasia s ňou. Neprimerane sa tak zasahuje do individuálnych práv zamestnávateľov. V rámci Zákonníka práce hlavne posilnenie postavenia odborov a obmedzenie slobody jednotlivca pri stanovení počtu odpracovaných hodín, ktoré ako prax ukázala má negatívne dopady najmä v zdravotníckom sektore. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý priniesla novela Zákona o sociálnom poistení. V Pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou sa zavádza platba za systémové služby pri výrobe elektriny pre vlastnú potrebu.
„Problémom je, že ak si účastník trhu neobjednáva službu u prenosovej sústavy, ani distribútor, na ktorého je odberateľ napojený, potom nemôže účastník trhu za neobjednanú službu platiť. Z tohto dôvodu preto vnímame zavedenie platby systémového poplatku jednoznačne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,“ zdôraznil Vladimír Soták.
Enormný nárast cien energií pre veľkoodberateľov, ktorý bol v roku 2007 a v rámci ponúk aj pre rok 2008 pôsobí pre zamestnávateľov likvidačne. Na Slovensku je energeticky náročný priemysel a monopolné postavenie energetických firiem drží firmy v šachu, nakoľko reálna liberalizácia trhu s elektrinou a plynom na Slovensku neexistuje. K zlepšeniu tejto situácie neprospievajú ani „krížové dotácie“ medzi obyvateľstvom a priemyslom Slovenska.
Návrh zmeny systému platenia koncesionárskeho poplatku pre zamestnávateľov podľa počtu zamestnancov nie je korektný systém, nakoľko sa týmto zavádza duplicitné platenie poplatku (jedenkrát zamestnanec, nakoľko je spotrebiteľom elektriny a druhýkrát platí firma).Novela Zákona o zdravotných poisťovniach ide naopak nad rámec obchodného zákonníka, nakoľko sa snaží definovať pri obchodných spoločnostiach nulovú mieru zisku (cieľom obchodnej spoločnosti je podľa Obchodného zákonníka dosahovanie zisku). Ak je vôľa na zmenu systému fungovania zdravotných poisťovní, mal by sa prijať zákon, ktorí zmení ich formu (napríklad neziskové organizácie). Za pozitívum Zákona upravujúceho podmienky v obchodných vzťahoch sa dá označiť to, že zákon definuje praktiky reťazcov, ktoré môžu byť v rozpore s dobrými mravmi. Na druhej strane však je neprijateľné, aby zákon obmedzoval maržu u jedného distribučného kanála. V praxi to povedie k diskriminácií reťazcov na úkor malých obchodníkov (ktorí vo väčšej miere zneužívajú svoje postavenie v menších mestách a na dedinách). Zvýhodnenie tarify za odber zemného plynu pre určitú skupinu obyvateľov – seniorov na úkor spoločnosti hodnotí Klub 500 negatívne z toho dôvodu, že seniori nie sú najohrozenejšou skupinou z hľadiska chudoby. Štatistiky dlhodobo ukazujú, že z hľadiska chudoby sú najohrozenejšou sociálnou skupinou mladé rodiny s deťmi, invalidi a nezamestnaní. Obávame sa aj „politických šumov,“ na tému prehodnotenia rovnej dane.
„Ak by sa jednalo o zníženie výšky rovnej dane, pozitívny dopad by cítili nielen noví investori ale aj existujúci zamestnávatelia a obyvatelia Slovenska. Obávame sa však, že v tomto prípade sa jedná o rozbitie daňovej reformy,“ myslí si Vladimír Soták.
Klub 500 negatívne vníma aj krátenie výšky limitov emisných kvót pre Slovensko, ktoré navrhla Európska komisia. Následne prehodnotenie a navýšenie znamená, že požiadavky Slovenska sú oprávnené a výška krátenia nebola korektná. Nakoľko však navýšenie bolo len minimálne, Slovensko by nemalo stiahnuť voči Európskej komisii žalobu a aj naďalej by sa malo domáhať svojich oprávnených požiadaviek.
„V rámci školstva by sme prijali opatrenia, ktoré prepoja vzdelávanie s praxou, nakoľko stále pretrváva voľnosť tvorby študijných programov, ktoré nemajú oporu v praxi a absolventi nenachádzajú uplatnenie vo vyštudovanom obore na trhu práce, pričom naopak potrebné odbory a profesie školy neponúkajú. Nevyhnutným predpokladom pre zlepšenie finančného zabezpečenia škôl, vzdelávania, vedy a výskumu je vytvorenie motivácie zamestnávateľov pre investície do týchto oblastí najmä tým, že takéto náklady budú pre spoločnosti daňovým výdavkom,“ povedal Vladimír Soták.
Klub 500 pozitívne hodnotí snahu vlády urýchliť výstavbu diaľnic. Veríme, že kroky vlády budú smerovať v roku 2008 k zlepšovaniu a zatraktívneniu podnikania na Slovensku a že v otázke prijatia spoločnej európskej meny budeme plniť Maastrichtské kritéria. Nakoľko sa vo všeobecnosti ceny nedajú udržať a ich nárast sprevádza celú EÚ, očakávame od vlády, že bude prijímať úsporné opatrenia a „neprejedať“ vytvorené zdroje. Rizikovou sa javí aj udržateľnosť inflácie pod hranicou 3%.
„V otázke prijatia spoločnej meny Euro zostávame optimistickí, nakoľko máme podporu z Európskej Únie a veríme, že aj vláda urobí všetko preto, aby bol termín prijatia Eura dodržaný“, uzavrel Vladimír Soták.